STRAŠIAK

V poli
strašiak stojí
a čaká.
Čaká, a sám nevie na čo.
Asi dúfa, že sa stane niečo,
čo ho odtiaľ dostane
a potom niekde inde možno...
... možno zbohatne. Možno si kúpi lepšie handry
a zbaví sa z halvy tej smiešnej srandy.
Zoženie si nové kosti
a pomyslí si: "Tí ostatní sú taki sprostí..."
Ale čo je pravda?
V poli
pekný stršiak stojí
a vrabec sa ho vôbec nebojí.

MOST

Nikto iný, iba on.
To on ma drží nad vodou.
On už teraz stále vraví, čo ja málokedy počujem:
"Neutop sa, človek! Ja ťa potrebujem,
aby si tadeto ešte párkrát prešiel."
Tieto slová dlho hľadal, no napokon ich našiel.
Našiel ich v sebe,
vo svojich podperách, ktoré stále slabli,
ale moje roky ich spevnili.
Ten most, ktorý spája s brehom breh,
ten most, čo mi umožňuje na druhú stranu prejsť
potrebuje občas moju pomoc,
aby mi aj on raz mohol pomôcť.
Viem, že aj keď tam nebudem,
on tam bude stále stáť,
aby ma podržal nad vodou,
ak ho raz budem potrebovať.
Ja viem, že to môže iba on.
On - mojich krokov zberateľ,
on - môj most - môj priateľ.