NECHAJTE SI VAŠE NIČ

Každý hľadí do zahleného zrkadla. Nič v ňom nevidí.
Len seba.
Na nič iné sa nepozerá.
Doprava?
Doľava?
Nie.
Len rovno väčšina z nás hľadí,
a že iný trpí - to mu nevadí.
Pred prosbou blížneho dvere zatvára.
Brat svojim bratom nepomáha.
Len jeden cieľ pred sebou má.
Nie ju, nie jeho.
Len seba!

Žobráčik malý, úbohý!
Už má unavené nohy
z behu za neochotou boháča.
Od bolesti si topánky slzami máča.
Prázdne ruky má
a predsa mi nikto nič nedá.

Tak si to nechajte!
Nechajte si všetko, čo máte!
Nechajte si vaše nič!
Veď len seba máte...

Prečo cítim takú bolesť na duši?
Kto mi moje slzy láskou osuší?
Kde sa podel úsmev z mojej tváre?
Kto mi ho vzal a kam ho dal?

Kde sa podela babička,
čo mi šepkala do uška,
že všetko bude zasa fajn
a znova príde na zem raj?

Kde sa podel starý pán,
čo mi vždy cukríky podával,
aby som si pochutila
až naa mňa príde ťažká chvíľa?

Bože, prosím, vráť mi moju radosť.
Môjho smútku už bolo dosť!


(Ja viem, že Ty si mi ho nevzal... )

SVETLO V TME

Slnko sa skrylo za obrovský mrak,
nezachytí ho teraz môj zrak.
Za oknom sa blýska a padá hustý dážď,
na ulici žobrák mokne a ty ho nepoznáš.
Voda tráve berie hlinu,
(akoby zmývala moju vinu).
Ja pri okne v suchom svetri stojím
a tíško dúfam, že si slnko vymodlím.
Dážď silnie, no moje nohy slabnú.
Už nevládzem stáť a vyčkávať a tak si idem sadnúť.
Moje oči však neúnavne sledujú,
ako kvapky po skle okna stekajú.

Nebo plače, ale moje srdce sa raduje,
lebo vie, že tento lejak raz pominie.

LEN SEN

Zjav sa dobrý kúzelník a zbav ma, čo ma ťaží.
Prosím, pomôž mi a zíď dolu z tých vyskokých veží.
Príď a pomôž bezradným, ktorí blúdia tmavou nocou.
Príď a pomôž mi svojou nepremožiteľnou mocou.

Môj kúzelník prišiel a povedal mi, aby som sa nebála,
že on je ako moja dobrá mama, ktorá by ma nedala.
A ja som bola šťasntá, lebo som jeho slovám verila,
ako Bohu, keď som prvýkrát svet uzrela.
Pomohol mi zabudnúť na moje zlé chvílky.
Pomohol a podal ruku, aby som sa opäť zdvihla
zo studenej zeme, ktorá môj úsmev pohltila.
Prišiel a povedal: "Nech znova žijú mŕtve kvietky."

Teraz stojím s mojím smútkom pri okne
a hľadím von, ako plače nebo.
Ja plačm s ním a ľutujem,
že to bol len sen.

PRUDKÝ DÁŽĎ

Náhle nám do osudov
trochu dažďa napršalo.
Vytekalo z nás ako zo sudov.
Na vďaku kvapkám: šlo len o málo.
Nič mi nezabráni povedať "Zatiaľ".
Veď len tvoj pohľad ma úprimne zalial.

STUDŇA LÁSKY

Si moja studňa plná vody - Lásky
Pri Tebe zabúdam na všetky hlásky.
Strácam slová a neviem vyjadriť city.
Jediné na čo stále myslím si Ty!