SVETLO V TME

Slnko sa skrylo za obrovský mrak,
nezachytí ho teraz môj zrak.
Za oknom sa blýska a padá hustý dážď,
na ulici žobrák mokne a ty ho nepoznáš.
Voda tráve berie hlinu,
(akoby zmývala moju vinu).
Ja pri okne v suchom svetri stojím
a tíško dúfam, že si slnko vymodlím.
Dážď silnie, no moje nohy slabnú.
Už nevládzem stáť a vyčkávať a tak si idem sadnúť.
Moje oči však neúnavne sledujú,
ako kvapky po skle okna stekajú.

Nebo plače, ale moje srdce sa raduje,
lebo vie, že tento lejak raz pominie.

LEN SEN

Zjav sa dobrý kúzelník a zbav ma, čo ma ťaží.
Prosím, pomôž mi a zíď dolu z tých vyskokých veží.
Príď a pomôž bezradným, ktorí blúdia tmavou nocou.
Príď a pomôž mi svojou nepremožiteľnou mocou.

Môj kúzelník prišiel a povedal mi, aby som sa nebála,
že on je ako moja dobrá mama, ktorá by ma nedala.
A ja som bola šťasntá, lebo som jeho slovám verila,
ako Bohu, keď som prvýkrát svet uzrela.
Pomohol mi zabudnúť na moje zlé chvílky.
Pomohol a podal ruku, aby som sa opäť zdvihla
zo studenej zeme, ktorá môj úsmev pohltila.
Prišiel a povedal: "Nech znova žijú mŕtve kvietky."

Teraz stojím s mojím smútkom pri okne
a hľadím von, ako plače nebo.
Ja plačm s ním a ľutujem,
že to bol len sen.