05 June 2005

V KÚTIKU DUŠE

Taký maličký!
S myšlienkami väčšími než on.

Otvorí dvere sveta, aby mohol výjsť von
a všetci sa tešia, že už ide od ních preč.
A zrazu myšlienka hlavou preletí:
"Už tu nie je jeho reč."
Reč tichých slov...
reč bez hlasu, ale s veľkým významom.
Už zmizlo naše svetlo - žiara jeho očí
a pred tlačítkom "zasvieť" každý odbočí.
Ale jedno mi vždy bude záhadou:
"Kde každý berie tú svoju odbočku?"
Veď tá cesta vždy pred tým bola rovnou.
Stojí za dverami vzniku nového sveta.
Pomaly rastie a zo slov sa stáva veta.
Už nie tichá a ani nehovorí.
Kričí!!!
ŽE V KÚTIKU DUŠE STÁLE DÚFA,
ŽE HO ZNOVU POZVÚ ĎALEJ,
ŽE OPäŤ PREKROČÍ PRAH ZLOBY
TEJTO DOBY...

... ŽE SA JEHO KÚTIK DUŠE ROZRASTIE.