Priateľstvo je zlatá niť.
Keď sa roztrhne,
dá sa íce zviazať,
ale uzol zostane...

ŽIVOT JE ŠKOLA

Keď ubližujeme, šliapeme po ostatných, prekračujeme ich kvôli osobným výhodám, vďaka tomu vlastne v škole prepadáme. Všetci napokon prídeme na to isté miesto, aj keď odlišnou rýchlosťou. Nikto nie je viac ako ten druhý.

Niektoré dni sú ako medzery.
Medyerz medyi písmenami.
Sedíš a čosi hľadáš,
hrabeš sa v prázdnom trezore,
ktorý pred pár minútami
vykradli maskovaní lupiči.

Naše srdcia klopú
A budú im otvorené
Všetky dvere
Každé okno
V tomto dome
V ktorom nevlastníme nič
A máme v ňom všetko

Biely kvet

Studničku čistú
biely kvet
chcem ti dať lásku
ktorej niet
vo svete drog
a potratov
vo svete
ciest bez návratou
čo vedú do šera
kde duša
umiera
Studničku čistú
bielz kvet
dávam ti lásku
nechci jed

Prečo robíme v živote toľko chýb?
Jednoduchšiu otázku nepoznám.
Odpoveď je prostá:
Adam s Evou v škole nesedel,
keď sa preberal život.
Líšky im z knižky nečítali
a ďalšie prednášky sa neskôr nekonali,
pre nedostatok záujemcou.
"Však čo! Jedna látka z vyučovacieho predmetu
mi chýbať nemôže." - povedal si Adam.

Tera by možno záujemci aj boli,
ale kam sa podeli profesori?

Nezáleží...

Nezáleží na tom kto sme, ale aký sme.
Nezáleží na tom ako zomrieme, ale s akým názorom a s akou myšlienkou sme žili.