SMIECH

Jestvuje taký smiech

len na očiacha a v nich.

Jestvuje taký smiech,

ktorý je celkom tichý.

Že srdce sa smeje

aj bezcitný cíti.

Smiech hovorí:

Som tu rád.

Smiech hovorí:

Mám vás rád.

(Smiech - ten prejav šťastia... je krásny a zachraňuje ľudí pred smútkom.)

Chceš veďieť čo je láska?

tak ja ti to teda poviem.
Láska je to,
čo dokážeš darovať inému človeku
aj keď to sám nemáš.
Láska je dar,
ktorý môžeš darovať inej osobe,
aj keď nikdy nepatril
do vlastníctva tvojich rúk.
Láska je dar,
ktorý sa nezvykne darovať sám.
Láska je dar tvjoho srdca,
ktorý môžeš darúvať bez obmedzenia,
pretože Láska je večná - tá nikdy...
nikdy nezanikne.
Taký je to veľký dar, tá tvoja Láska.
V porovnaní s ním
je malá každá vráska

Kamarát ma poprosil aby som mu napísala Úvodník do jeho knižky, ktorú písal pre svoju "malú" kamarátku, v ktorej opisoval príbehy, ktoré s ňou zažil, všetko krásne, čo sa od nej naučil a čo si na nej všimol.

Táto knižka, z ktorej existuje len jeden jediný exemplár, je pokladnicou plnou toho pravého zlata, perlí a diamantov a všetkých tých najdrahších skutkov čistého srdca, ktoré sa k drahokamom ani len prirovnať nedajú, lebo ich hodnota je nevyčísliteľná.

ÚVODNÍK
Napadá ma toľko myšlienok a emócií, ktoré by som tu mohla spomenúť, ale prejdem rovno k veci, keďže dlhé predslovy sa nachádzajú iba v komplikovanejších knižkách, ktoré potrebujú vysvetlenie. Táto je však veľmi jasná! Opísané príbehy jedinečného dievčaťa ju robia veľmi vzácnou.
Dievčatko musí byť veľmi vzácna bytosť, že sa jej autor rozhodol venovať celu knižku. Je síce „malá“ ale pozorujem v nej dar veľkého srdca a poslušnosť voči vnútornému hlasu, ktorá je taká prirodzená, až ma to prekvapuje. A zároveň inšpiruje. A to natoľko, že by som si želala poznať ju osobne a tieto príbehy zažívať spolu s ňou. Veď čo môže byt také hodnotné, ako vzťah na základe dôvery, úprimnosti a ochote učiť sa od svojho priateľa či priateľky – nezáležiac na tom, či je starší alebo mladší, pekný alebo škaredý, bojazlivý alebo odvážny, ... hlavné je, že to medzi nimi funguje a navzájom si dokážu dať veľmi veľa hodnotných darčekov.
Darček nemusí byt niečo, čo sa dá v rúčke schovať, na čo sa dá očkom zažmurkať, či to uškom započuť. Darček je niečo čo nás obohatí. Môže to byť jednoduchý pocit šťastia z prítomnosti človeka, ktorý nám je srdcu blízky, alebo vedomie toho, že na nás niekomu záleží.
A sú to práve tieto dary, čo zostávajú v našej pamäti a v srdci najdlhšie. A čím sú hodnotnejšie, tým sú nezabudnuteľnejšie.
Začítajte sa to nasledujúcich strán a nazrite do sŕdc bytostí, účinkujúcich v tejto knižke. Pomôžu vám uvedomiť si, aké vzácne sú momenty našich - možno na oko bezvýznamných - životov. Majú hodnotu väčšiu ako všetky poklady sveta dohromady.

V KÚTIKU DUŠE

Taký maličký!
S myšlienkami väčšími než on.

Otvorí dvere sveta, aby mohol výjsť von
a všetci sa tešia, že už ide od ních preč.
A zrazu myšlienka hlavou preletí:
"Už tu nie je jeho reč."
Reč tichých slov...
reč bez hlasu, ale s veľkým významom.
Už zmizlo naše svetlo - žiara jeho očí
a pred tlačítkom "zasvieť" každý odbočí.
Ale jedno mi vždy bude záhadou:
"Kde každý berie tú svoju odbočku?"
Veď tá cesta vždy pred tým bola rovnou.
Stojí za dverami vzniku nového sveta.
Pomaly rastie a zo slov sa stáva veta.
Už nie tichá a ani nehovorí.
Kričí!!!
ŽE V KÚTIKU DUŠE STÁLE DÚFA,
ŽE HO ZNOVU POZVÚ ĎALEJ,
ŽE OPäŤ PREKROČÍ PRAH ZLOBY
TEJTO DOBY...

... ŽE SA JEHO KÚTIK DUŠE ROZRASTIE.

DARMO TU ŽIVOT BEZÚTEŠNÚ TRAGÉDIU VPÍSAL,
LEBO SRDCE MOJE BUDE NÁDEJ ZVIERAŤ
AJ KEBY RAZ MAL ŽIVOT ĽAHNÚŤ NA POPOL.

POCHOPÍŠ?

Postavila som ťa ako fasádu
do svojho sveta skoro dopredu.
Stáva sa zo mňa kresliarka
fáz tvojich pohybov,
pozorovaných z môjho kresielka,
do obrázkovýh kreslených filmov.
Akoby všetky farby nabrali svoju silu,
keď sa k tebe snažím nakresliť vilu.
Vilu so stenami ako mestské hraby
a priestornú ako viničné sady,
s oknami a dverami otvorenými dokorán,
na ktorých však nechýba hrubý rám.
Vilu s okrúhlym stolom v jednej izbe
a za jeho prvý vrchol si sadneš ty
a za druhý vrchol zasa ja.
Takto budeme ya vrcholmi sedieť obaja.
Keď všetky farby svoju silu strácajú,
to našu vilu pochybnosti rúcajú.
Vila však ešte nestojí.
Máme len jamu pre možné pevné základy.
Tá kresba je skoro dokonalá,
no stále nie je dokonaná.
Avšak... taký skutočný dážď,
že som skoro zmokla.
Taká skutočná cesta,
že som sa z nej skoro zabudla vrátiť...

VŠETKO JE NAOPAK

Jazero je slané, sladké je more.
Cez deň spíme a tesne pred tým,
než sa zobudíme,
sa nám prisnije sen.

V noci nemôžeme spať
a chodíme sa túlať.
Je to hlúpe,
ale my nie sme o nič múdrejší.
Pod sprchou sa tričko suší,
čo sa na radiátore pralo.
Všetko je naopak.
My rozmýšľame prstami na nohách
a pozeráme končekmi vlasov.
(Podaktorí z nás sú holohlaví.)
Hodiny sa vracajú z jednej na dvanástu
tou najkratšou cestou
a lastovička zakukala devätnástu rannú.
Tma sa odráža v zrkadle a ...
... všetko je naopak.