Aké je krásne... stáť večer pod zasvietenou lampou, keď sneží.
Pozerať sa na snehové vločky,
Ktoré padajú z vysokého neba až dole na zem, aby urobili radosť NIELEN mojim ľudským očiam.
Všetky snehové vločky padajú okolo mňa a vietor z nich utvára záveje, ktorými sa treba brodiť aspoň po členky.
Chvíľkami pocítim na nose, na perách, na líci, či na čele, že aj na mňa dopadá zamrznutá hmla, ktorá padá z nekonečných výšok, ktoré JA nepoznám...
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment