Slnko sa skrylo za obrovský mrak,
nezachytí ho teraz môj zrak.
Za oknom sa blýska a padá hustý dážď,
na ulici žobrák mokne a ty ho nepoznáš.
Voda tráve berie hlinu,
(akoby zmývala moju vinu).
Ja pri okne v suchom svetri stojím
a tíško dúfam, že si slnko vymodlím.
Dážď silnie, no moje nohy slabnú.
Už nevládzem stáť a vyčkávať a tak si idem sadnúť.
Moje oči však neúnavne sledujú,
ako kvapky po skle okna stekajú.
Nebo plače, ale moje srdce sa raduje,
lebo vie, že tento lejak raz pominie.
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment