Jazero je slané, sladké je more.
Cez deň spíme a tesne pred tým,
než sa zobudíme,
sa nám prisnije sen.
V noci nemôžeme spať
a chodíme sa túlať.
Je to hlúpe,
ale my nie sme o nič múdrejší.
Pod sprchou sa tričko suší,
čo sa na radiátore pralo.
Všetko je naopak.
My rozmýšľame prstami na nohách
a pozeráme končekmi vlasov.
(Podaktorí z nás sú holohlaví.)
Hodiny sa vracajú z jednej na dvanástu
tou najkratšou cestou
a lastovička zakukala devätnástu rannú.
Tma sa odráža v zrkadle a ...
... všetko je naopak.
27 August 2004
21 May 2004
DON'T GIVE IN
i woke up this morning
with a wonderful feeling
although there is a sadness
i'm not gonna stay hopless
because i know
there is hell
but heaven as well
there is pain
- need time to regain
but also a pleasure
and that's a real treasure
live for the good times
but don't give up
don't give in
when the bad ones
when they come up
when they come in
28 March 2004
NIKAM A SPÄŤ
Ty mokneš
a nevieš,
že budeš to jediné,
čo zo mňa prežije.
Ty mokneš
a nevieš,
že čakáš na autobus
"NIKAMASPÄŤ" - pre teba plus.
Keď už dokonalo zmokneš a nastúpiš,
na prvom schode moje ja pristúpiš.
A keď už tam niekde budeme
a nemohúcou tmou pôjdeme,
ktorej som celé roky chcela niečo povedať,
v pudovosti strachu budeme sľubovať.
Konáme činy - verne sľubujeme
- netušiac, že sa zapisujú do histórie.
Keď už sme nikam prišli
hoci aj v deravom vreci,
zvedavosti by si neodpustil.
"Prečo?" ide vánkom z teba von.
Poviem, že neviem.
A čakám ,edy sa z chaosu mocných otázok
zrodí plavovlasá princezná do mojich rozprávok.
V pokoji hodín bude niečo zvrátené,
akoby mali chod dneškov zakázané.
Už budú ukazovať zajtrajšky,
hoci sme ešte pri včerajšku neboli.
Zdvihneme sa.
Veď sme nikde už veľmi dlho neboli.
A dáme sa na cestu späť,
hoc sme aj tam už boli.
Vymýšlam odpovede na otázky detí
a až keď uznám za vhodné
poviem jemné, vlhké a túlave:
Amen.
a nevieš,
že budeš to jediné,
čo zo mňa prežije.
Ty mokneš
a nevieš,
že čakáš na autobus
"NIKAMASPÄŤ" - pre teba plus.
Keď už dokonalo zmokneš a nastúpiš,
na prvom schode moje ja pristúpiš.
A keď už tam niekde budeme
a nemohúcou tmou pôjdeme,
ktorej som celé roky chcela niečo povedať,
v pudovosti strachu budeme sľubovať.
Konáme činy - verne sľubujeme
- netušiac, že sa zapisujú do histórie.
Keď už sme nikam prišli
hoci aj v deravom vreci,
zvedavosti by si neodpustil.
"Prečo?" ide vánkom z teba von.
Poviem, že neviem.
A čakám ,edy sa z chaosu mocných otázok
zrodí plavovlasá princezná do mojich rozprávok.
V pokoji hodín bude niečo zvrátené,
akoby mali chod dneškov zakázané.
Už budú ukazovať zajtrajšky,
hoci sme ešte pri včerajšku neboli.
Zdvihneme sa.
Veď sme nikde už veľmi dlho neboli.
A dáme sa na cestu späť,
hoc sme aj tam už boli.
Vymýšlam odpovede na otázky detí
a až keď uznám za vhodné
poviem jemné, vlhké a túlave:
Amen.
Subscribe to:
Posts (Atom)