NIKAM A SPÄŤ

Ty mokneš
a nevieš,
že budeš to jediné,
čo zo mňa prežije.
Ty mokneš
a nevieš,
že čakáš na autobus
"NIKAMASPÄŤ" - pre teba plus.
Keď už dokonalo zmokneš a nastúpiš,
na prvom schode moje ja pristúpiš.
A keď už tam niekde budeme
a nemohúcou tmou pôjdeme,
ktorej som celé roky chcela niečo povedať,
v pudovosti strachu budeme sľubovať.
Konáme činy - verne sľubujeme
- netušiac, že sa zapisujú do histórie.
Keď už sme nikam prišli
hoci aj v deravom vreci,
zvedavosti by si neodpustil.
"Prečo?" ide vánkom z teba von.
Poviem, že neviem.
A čakám ,edy sa z chaosu mocných otázok
zrodí plavovlasá princezná do mojich rozprávok.
V pokoji hodín bude niečo zvrátené,
akoby mali chod dneškov zakázané.
Už budú ukazovať zajtrajšky,
hoci sme ešte pri včerajšku neboli.
Zdvihneme sa.
Veď sme nikde už veľmi dlho neboli.
A dáme sa na cestu späť,
hoc sme aj tam už boli.
Vymýšlam odpovede na otázky detí
a až keď uznám za vhodné
poviem jemné, vlhké a túlave:
Amen.