Prečo cítim takú bolesť na duši?
Kto mi moje slzy láskou osuší?
Kde sa podel úsmev z mojej tváre?
Kto mi ho vzal a kam ho dal?

Kde sa podela babička,
čo mi šepkala do uška,
že všetko bude zasa fajn
a znova príde na zem raj?

Kde sa podel starý pán,
čo mi vždy cukríky podával,
aby som si pochutila
až naa mňa príde ťažká chvíľa?

Bože, prosím, vráť mi moju radosť.
Môjho smútku už bolo dosť!


(Ja viem, že Ty si mi ho nevzal... )

SVETLO V TME

Slnko sa skrylo za obrovský mrak,
nezachytí ho teraz môj zrak.
Za oknom sa blýska a padá hustý dážď,
na ulici žobrák mokne a ty ho nepoznáš.
Voda tráve berie hlinu,
(akoby zmývala moju vinu).
Ja pri okne v suchom svetri stojím
a tíško dúfam, že si slnko vymodlím.
Dážď silnie, no moje nohy slabnú.
Už nevládzem stáť a vyčkávať a tak si idem sadnúť.
Moje oči však neúnavne sledujú,
ako kvapky po skle okna stekajú.

Nebo plače, ale moje srdce sa raduje,
lebo vie, že tento lejak raz pominie.

LEN SEN

Zjav sa dobrý kúzelník a zbav ma, čo ma ťaží.
Prosím, pomôž mi a zíď dolu z tých vyskokých veží.
Príď a pomôž bezradným, ktorí blúdia tmavou nocou.
Príď a pomôž mi svojou nepremožiteľnou mocou.

Môj kúzelník prišiel a povedal mi, aby som sa nebála,
že on je ako moja dobrá mama, ktorá by ma nedala.
A ja som bola šťasntá, lebo som jeho slovám verila,
ako Bohu, keď som prvýkrát svet uzrela.
Pomohol mi zabudnúť na moje zlé chvílky.
Pomohol a podal ruku, aby som sa opäť zdvihla
zo studenej zeme, ktorá môj úsmev pohltila.
Prišiel a povedal: "Nech znova žijú mŕtve kvietky."

Teraz stojím s mojím smútkom pri okne
a hľadím von, ako plače nebo.
Ja plačm s ním a ľutujem,
že to bol len sen.

PRUDKÝ DÁŽĎ

Náhle nám do osudov
trochu dažďa napršalo.
Vytekalo z nás ako zo sudov.
Na vďaku kvapkám: šlo len o málo.
Nič mi nezabráni povedať "Zatiaľ".
Veď len tvoj pohľad ma úprimne zalial.

STUDŇA LÁSKY

Si moja studňa plná vody - Lásky
Pri Tebe zabúdam na všetky hlásky.
Strácam slová a neviem vyjadriť city.
Jediné na čo stále myslím si Ty!

STRAŠIAK

V poli
strašiak stojí
a čaká.
Čaká, a sám nevie na čo.
Asi dúfa, že sa stane niečo,
čo ho odtiaľ dostane
a potom niekde inde možno...
... možno zbohatne. Možno si kúpi lepšie handry
a zbaví sa z halvy tej smiešnej srandy.
Zoženie si nové kosti
a pomyslí si: "Tí ostatní sú taki sprostí..."
Ale čo je pravda?
V poli
pekný stršiak stojí
a vrabec sa ho vôbec nebojí.

MOST

Nikto iný, iba on.
To on ma drží nad vodou.
On už teraz stále vraví, čo ja málokedy počujem:
"Neutop sa, človek! Ja ťa potrebujem,
aby si tadeto ešte párkrát prešiel."
Tieto slová dlho hľadal, no napokon ich našiel.
Našiel ich v sebe,
vo svojich podperách, ktoré stále slabli,
ale moje roky ich spevnili.
Ten most, ktorý spája s brehom breh,
ten most, čo mi umožňuje na druhú stranu prejsť
potrebuje občas moju pomoc,
aby mi aj on raz mohol pomôcť.
Viem, že aj keď tam nebudem,
on tam bude stále stáť,
aby ma podržal nad vodou,
ak ho raz budem potrebovať.
Ja viem, že to môže iba on.
On - mojich krokov zberateľ,
on - môj most - môj priateľ.