Každý hľadí do zahleného zrkadla. Nič v ňom nevidí.
Len seba.
Na nič iné sa nepozerá.
Doprava?
Doľava?
Nie.
Len rovno väčšina z nás hľadí,
a že iný trpí - to mu nevadí.
Pred prosbou blížneho dvere zatvára.
Brat svojim bratom nepomáha.
Len jeden cieľ pred sebou má.
Nie ju, nie jeho.
Len seba!
Žobráčik malý, úbohý!
Už má unavené nohy
z behu za neochotou boháča.
Od bolesti si topánky slzami máča.
Prázdne ruky má
a predsa mi nikto nič nedá.
Tak si to nechajte!
Nechajte si všetko, čo máte!
Nechajte si vaše nič!
Veď len seba máte...
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment