ĽUDSKÁ HRDOSŤ

Človek, zbav sa svojej hrdosti.
Nabažil si sa jej do sýtosti.
Čo hovoríš? Že nedokážeš?
Niet dovu. Veď ti k srdcu prirástla.
A to, čo si ty sám, od seba neodtrhneš,
iba že by sama odpadla.
No hrdosť má penvé korene.
Tá si len tak neodpadne,
ani keď ju poprosíš.
Veď ty si ty a ona je tvoja.
Nie si sám, však? Ste dvaja.
Už čakám len na tú chvíľku,
keď ona bude ona a ty budeš jej.
Človek, zbav sa svojej hrdosti.
Ešte máš čas, zatiaľ môžeš.
Keď však bude neskoro, ušetri sa zlosti.
Nič už potom nezmôžeš.