Prečo robíme v živote toľko chýb?
Jednoduchšiu otázku nepoznám.
Odpoveď je prostá:
Adam s Evou v škole nesedel,
keď sa preberal život.
Líšky im z knižky nečítali
a ďalšie prednášky sa neskôr nekonali,
pre nedostatok záujemcou.
"Však čo! Jedna látka z vyučovacieho predmetu
mi chýbať nemôže." - povedal si Adam.

Tera by možno záujemci aj boli,
ale kam sa podeli profesori?

Nezáleží...

Nezáleží na tom kto sme, ale aký sme.
Nezáleží na tom ako zomrieme, ale s akým názorom a s akou myšlienkou sme žili.

Začarovaný trojuholník

Naše slová majú vlyv na to, ako myslíme a ako sa cítime. Naše myšlienky ovplyvňujú všetko, čo hovoríme a ako myslíme. Je to začarovaný trojuholník.

ČAS TAK RÝCHLO "LETÍ" ...

Je noc. Už skoro všetko spí, len moje srdce a myšlienky bdejú. Na chvíľu všetko stíchne a počujem len tlkot môjho srdca. Akoby naschváľ prestalo biť a bolo počuť už len... TIK-TAK, TIK-TAK...
VŠETKO, LEN ČAS SA NEDÁ ZASTAVIŤ.

Svet je geniálny

SVET JE GENIÁLNY
Každá maličká drobnôstka na niečo slúži, na niečo je potrebná.
(Kľúč do dverí, šošovky do očí, struna na gitare, atrament v pere, vlákno v žiarovke, ihla na gramofóne, špendlík na nástenke, ... )
Veci sú geniálne, pretože ich stvorili geniálny ľudia.
ĽUDIA SÚ GENIÁLNY.
TEN KTO STVORIL ĽUDÍ, JE EŠTE GENIÁLNEJŠÍ!

KROK DOPREDU

Boh je nekonečný – večný a aby nebol sám, vytvoril nekonečné dejiny ľudstva. Prečo sa teda stále hovorí o konci sveta? Veď keby nás Boh nechcel, tak nás nestvorí. Koniec sveta nikdy nebude! Bude len koniec zlého sveta, len my sme to zle pochopili.

Práve teraz stojíme na prahu nového sveta, len musíme preto niečo urobiť, a to je: KROK DOPREDU!

Čo bolo skôr? Boh alebo ľudia?

Príroda je Boh, pretože ju stvoril.
Všetko, čo sme stvorili my, sme my.
Boh stvoril nás!
Alebo podľa iných: my sme stvorili Boha

Úvaha / Na zamyslenie

Žijeme vo vesmíre – nekonečno.
Vesmír ja tak veľký, že si ho nekto z nás nevie ani predstaviť.
Prečo teda ľudstvo – najdokonalejšie stvorenie Boha, obýva tak malú časť jeho vesmírnej krásy, ktorá sa nedá porovnať z malilinkou bodkou na papiery? (Je totíž niekoľko milionkrát menšia).

Krása tela zabraňuje oku vidieť dobro srdca.

Sneženie

Aké je krásne... stáť večer pod zasvietenou lampou, keď sneží.
Pozerať sa na snehové vločky,
Ktoré padajú z vysokého neba až dole na zem, aby urobili radosť NIELEN mojim ľudským očiam.
Všetky snehové vločky padajú okolo mňa a vietor z nich utvára záveje, ktorými sa treba brodiť aspoň po členky.
Chvíľkami pocítim na nose, na perách, na líci, či na čele, že aj na mňa dopadá zamrznutá hmla, ktorá padá z nekonečných výšok, ktoré JA nepoznám...

Moje srdce

Moje srdce už dávno nebije.

Moje srdce už dávno nebije len pre mňa.

Moje srdce je tu pre každého.

Ten jeho prenikavý zvuk nikdy nezanikne

No vždy ho zabolí,

Keď stratí jednu ranu.

Život je ako cesta vlekom. Lyže majú svoju vyjazdenú cestičku, po ktorej sa ťahajú až hore na vrchol svahu. No keď niekto spadne, alebo vystúpi skôr z vleku, vlek nezastaví, ale ide ďalej, aby vyviezol na vrchol aspoň tých ostatných. Keď niekto nachvíľu stratí stopu tým, že sa nepozerá na dráhu, ešte vždy ju môže nájsť.
Keď niekto zomrie, nezomrú všetci. Ostatní žijú ďalej a keď možno s hlbokou ranou v srdci, ale ak sa nebudú vzdávať, dosiahnu svoj cieľ.

Ježiš nás učí, že by sme mali odpustiť svojim nepriateľom. Kto z nás to však dokáže? Často nedokážeme milovať ani len tých, ktorí majú čo i len iný názor, alebo nám neprejavujú rešpekt a uznanie, aké si prajeme.
Ten, kto odpustí svojmu nepriateľovi, pomôže najviac sebe samému. Prečo? Pretože pocitom krivdy si sami najviac škodíme.