Je noc. Už skoro všetko spí, len moje srdce a myšlienky bdejú. Na chvíľu všetko stíchne a počujem len tlkot môjho srdca. Akoby naschváľ prestalo biť a bolo počuť už len... TIK-TAK, TIK-TAK...
VŠETKO, LEN ČAS SA NEDÁ ZASTAVIŤ.
28 February 1999
27 February 1999
Svet je geniálny
SVET JE GENIÁLNY
Každá maličká drobnôstka na niečo slúži, na niečo je potrebná.
(Kľúč do dverí, šošovky do očí, struna na gitare, atrament v pere, vlákno v žiarovke, ihla na gramofóne, špendlík na nástenke, ... )
Veci sú geniálne, pretože ich stvorili geniálny ľudia.
ĽUDIA SÚ GENIÁLNY.
TEN KTO STVORIL ĽUDÍ, JE EŠTE GENIÁLNEJŠÍ!
Každá maličká drobnôstka na niečo slúži, na niečo je potrebná.
(Kľúč do dverí, šošovky do očí, struna na gitare, atrament v pere, vlákno v žiarovke, ihla na gramofóne, špendlík na nástenke, ... )
Veci sú geniálne, pretože ich stvorili geniálny ľudia.
ĽUDIA SÚ GENIÁLNY.
TEN KTO STVORIL ĽUDÍ, JE EŠTE GENIÁLNEJŠÍ!
23 February 1999
KROK DOPREDU
Boh je nekonečný – večný a aby nebol sám, vytvoril nekonečné dejiny ľudstva. Prečo sa teda stále hovorí o konci sveta? Veď keby nás Boh nechcel, tak nás nestvorí. Koniec sveta nikdy nebude! Bude len koniec zlého sveta, len my sme to zle pochopili.
Práve teraz stojíme na prahu nového sveta, len musíme preto niečo urobiť, a to je: KROK DOPREDU!
Práve teraz stojíme na prahu nového sveta, len musíme preto niečo urobiť, a to je: KROK DOPREDU!
Čo bolo skôr? Boh alebo ľudia?
Príroda je Boh, pretože ju stvoril.
Všetko, čo sme stvorili my, sme my.
Boh stvoril nás!
Alebo podľa iných: my sme stvorili Boha
Všetko, čo sme stvorili my, sme my.
Boh stvoril nás!
Alebo podľa iných: my sme stvorili Boha
21 February 1999
Úvaha / Na zamyslenie
Žijeme vo vesmíre – nekonečno.
Vesmír ja tak veľký, že si ho nekto z nás nevie ani predstaviť.
Prečo teda ľudstvo – najdokonalejšie stvorenie Boha, obýva tak malú časť jeho vesmírnej krásy, ktorá sa nedá porovnať z malilinkou bodkou na papiery? (Je totíž niekoľko milionkrát menšia).
Vesmír ja tak veľký, že si ho nekto z nás nevie ani predstaviť.
Prečo teda ľudstvo – najdokonalejšie stvorenie Boha, obýva tak malú časť jeho vesmírnej krásy, ktorá sa nedá porovnať z malilinkou bodkou na papiery? (Je totíž niekoľko milionkrát menšia).
19 February 1999
Sneženie
Aké je krásne... stáť večer pod zasvietenou lampou, keď sneží.
Pozerať sa na snehové vločky,
Ktoré padajú z vysokého neba až dole na zem, aby urobili radosť NIELEN mojim ľudským očiam.
Všetky snehové vločky padajú okolo mňa a vietor z nich utvára záveje, ktorými sa treba brodiť aspoň po členky.
Chvíľkami pocítim na nose, na perách, na líci, či na čele, že aj na mňa dopadá zamrznutá hmla, ktorá padá z nekonečných výšok, ktoré JA nepoznám...
Pozerať sa na snehové vločky,
Ktoré padajú z vysokého neba až dole na zem, aby urobili radosť NIELEN mojim ľudským očiam.
Všetky snehové vločky padajú okolo mňa a vietor z nich utvára záveje, ktorými sa treba brodiť aspoň po členky.
Chvíľkami pocítim na nose, na perách, na líci, či na čele, že aj na mňa dopadá zamrznutá hmla, ktorá padá z nekonečných výšok, ktoré JA nepoznám...
Moje srdce
Moje srdce už dávno nebije.
Moje srdce už dávno nebije len pre mňa.
Moje srdce je tu pre každého.
Ten jeho prenikavý zvuk nikdy nezanikne
No vždy ho zabolí,
Keď stratí jednu ranu.
Moje srdce už dávno nebije len pre mňa.
Moje srdce je tu pre každého.
Ten jeho prenikavý zvuk nikdy nezanikne
No vždy ho zabolí,
Keď stratí jednu ranu.
Subscribe to:
Posts (Atom)
