SCHÔDZKA NASLEPO S OČAMI NA STOPKÁCH

Nepoznám tvár, nepoznám hlas...
Predstavami krátim si čas
Čakám...
trochu vedľa ako sme sa dohodli.
Napoleon si našiel spoločíka skôr ako som prišla.
Nevera?
Neverím!
Oči mám nielen na stopkách ale aj na ujovi v čiernom kabáte.
Rozmýšľam, či ozaj telefonuje, alebo sa tak len tvári.
Telefonuje akosi dlho... asi má viac hovorov.
Veru, je to nevera!
Zrádza Napoleona v jeho tesnej blízkosti.
Hľadám, pozerám, prezerám
každého podozrivého
každú podozrivú

Nepoznám tvár, nepoznám hlas...
Predstavami krátim si čas
Čakám...
skúmam okolie.

Má ešte čas.
Ešte tu nemusí byť.
Až tak veľmi nehľadám.

Niekto prichádza.
Vidí ma.
Spomaluje.
Zastavuje.
Stojí.
Sleduje.
Čaká na znamenie.

Ja tiež!

Taký dlhý pohľad som si hádam s nikým ešte nevymenila,
ale zrejme nebol dostatočne dlhý aby bol TÝM znamením.

Schôdzka na slepo s očami na stopkách.

Sedíme vedľa seba.

"Nie, to nebude ona"

Hľadíme všade kam sa dá,
ale naše pohľady sa už nevedia stretnúť tak ako prvýkrát.

"Žeby to predsa len bola ona?"

Už som si takmer istá!
Čakáme sa navzájom. Veľmi trpezlivo.
A je nám krásne.
Nechýbame si. Veď už sme spolu.

Nerušme chvíľku!
Nevyberaj z vrecka telefón!
Nevolaj mi, lebo sa prezradíme!
Cŕn!

Druhé kolo stretnutia pohľadov:
Úsmev.
"Ahoj!"
(Už poznám aj hlas.)
A vzápätí zvuk smiechu.

Je nám ešte krajšie!