Hra na "koho zrovna treba"

Je 9.00 prave som vstala z postele - dnes neskor ako zvycajne. Obleciem sa, zotriem cierne kruhy pod ocami - vysledok neskorej vecernej unavy, ked sa uz neobtazujem odmalovat mejkap.Vzapati zvoni zvoncek pri dverach: "crrrrrrrrrn""Mozno susedka" - pomyslim si a bez ostychania otvorim dvere.Pred dverami vsak stoji cudzi muz. V tvari vyraz prekvapenia..."aha! Ved to je len postar" - hned si vysvetlujem. Takto po ranu to nejde az tak rychlo...
"Doporucena zasielka, pre pani Smolkovu. Ste to Vy?"
nie som to ja, ale preberam zasielku, beriem tlacivo na podpisanie a nahlas poviem "Smolkova" (podozrive, nie? Smolkova je moja sestra. Smolkova len 2 mesiace! Nebyva so mnou. Ale chodi jej sem posta.)
Vezmem aj pero a zacnem podpisoavat: "Ves... juuuuj, som ja hlupa!!! Zacala som pisat moje stare priezvysko, nevadi?"
Postar sa zasmial. Bola som celkom presvedciva! :D
Zaskocila ma moja pohotovost, ale sestra aspon nebude musiet chodit niekam na postu ;o)
Na konatela firmy som sa zahrala uz niekolkokrat, no na manzelku svojho svagra zatial len raz. :o)
Som v tom s postarmi dobra ;o)